V detstve tajne hrával na gitaru a chodieval aj recitovať ...

12.04.2013 Lučenec

Stal sa televíznym objavom roku 2012, člen Mahenovy činohry Národného divadla Brno, Ján Jackuliak, rodák z Lučenca. V novej budove Slovenského národného divadla si za prítomnosti televíznych kamier prevzal túto slovenskú prestížnu
cenu.

Stali ste sa Objavom roka 2012 v ankete OTO. Aký bol Váš prvý pocit, keď zaznelo Vaše meno?
J: „Neveril som tomu. V tej chvíli som sa cítil, ako taký malý Janko, hanblivý, zmätený, ale samozrejme šťastný. Ja som to vôbec nečakal, ani som nevedel, že som nominovaný, len mi to oznámila manželkina mamka, tak som bol veľmi prekvapený. Som vďačný za každý hlas.“
 
Cenu Vám odovzdávala skvelá herečka - Mária Kráľovičová. Je pre Vás takým hereckým vzorom?
J: „Je to skvelá herečka, veľa toho dokázala a obdivujem ju. Ale nie je mojim hereckým vzorom, ani som nemal možnosť si s ňou niekde zahrať. Vlastne na OTO-vi som sa s ňou prvýkrát spoznal osobne.“

V čom sa cítite najlepšie? Muzikál, činohra alebo seriál?
J: „ Najlepšie určite v seriáli pred kamerami. Je to najlepší pocit. Muzikál mám rád, ale je to veľká zodpovednosť.“
 
Ako sa Vám hrá postava Igora v úspešnomseriáli Búrlivévíno, v ktorom momentálne účinkujete?
J: „Ja som bol uvedený do seriálu len ako malá postava, no potom mi začali čoraz viac rozvíjať scenár a objavujem sa už častejšie na obrazovkách.“
 
V seriáli ste sa museli naučiť texty z príručky „ako zbaliť ženu.Aj v reálnom živote ste si to museli naštudovať?
J: „Našťastie nie. To, čo cítim, tak to aj vyjadrím.“ (úsmev)
 
Odohrali ste už veľa hier, viete, koľko ich približne bolo? Ešte mávate trému pred divákmi alebo si to už len užívate?
J: „Nerátam to, ale myslím, že už nejakých 40. Trému mám hlavne vtedy, ak ide o ťažší muzikál, ako napr. Shakespeare. Ale inak si to  už užívam.“
 
Máte nejaké predstavenie, ktoré pre Vás znamená veľa a nikdy naň nezabudnete?
J: „Takých je viac. Ale určite spomeniem West Side Story, s ktorým sme hrali po celej Európe a odohrali sme 550 repríz.“
 
Je ešte nejaký herec, s ktorým by ste si rád zahral!
J: „Je, napríklad K. Roden, M.Labuda, R. Roth či K. Spacey...“
 
Je Vám bližší slovenský jazyk alebo český? Budeme Vás môcť v najbližšom období vidieť na nejakých divadelných doskách na Slovensku?
J: „Určite slovenský. Čeština je pre mňa ešte stále cudzí jazyk, hoci hrávam väčšinou práve v tomto jazyku. Dostal som ponuku hrať v lete na Slovensku. Ale mrzí ma, že som ju musel odmietnuť, pretože mám už inú prácu.“
 
Ak máte chvíľku voľného času, čomu sa venujete?
J: „Spím, rád varím, venujem sa manželke a radi si spolu zájdeme do kina. Doma nemáme televízor, ani nečítame časopisy. Keď sa potom niečo dozvieme, tak sme prekvapení, čo sa von deje. Toho voľného času mám veľmi málo. Ale dúfam, že cez leto nám vyjde dovolenka, aspoň 3 týždne si oddýchnuť.“

Čo Vám povedali rodičia, keď ste im oznámili, že chcete ísť študovať herectvo?
J: „Neboli nadšení, pretože mamka zo mňa chcela mať doktora a otec politika. Nikto z rodiny nešiel týmto smerom ako ja.“
 
Ako často chodíte do Lučenca za rodinou?
J: „Do Lučenca chodievam len dva až trikrát do roka, a to na Vianoce, Veľkú noc a ešte zvyknem cez leto. Skôr chodieva moja rodina za mnou do Brna.“
 
Aké spomienky máte na Lučenec?
J: „Spomienky mám veľmi dobré, som rád, že pochádzam práve z Lučenca. Hlavne moja puberta tu bola zaujímavá, keď sme s kamarátmi v noci vyzváňali na zvončeky a budili ľudí, hádzali hlinu na balkóny, behali sme prezlečení za filmové postavičky, a ďalej ani hovoriť radšej nejdem, lebo to nedopadne dobre ... Ale ešte sme aj radi chodili do letného kina, kde sme boli skoro každý druhý deň.“
 
Kedy si plánujete založiť rodinu?
J: „Nechávame tomu voľný priebeh, neplánujeme si to. Ale chceli by sme aspoň tri deti - troch synov a bývať niekde na pokojnom
mieste.“
 
Ján Jackuliak starší: „Boli sme milo prekvapení už vtedy, keď bol nominovaný v ankete OTO. Čakali sme, či sa dostane do druhého  kola. Dostal sa. Boli sme šťastní! Prebiehajúce finále sme samozrejme napäto sledovali, keď odznelo jeho meno, doma zaznel výkrik radosti, moja manželka mala slzy v očiach. Hneď na to nám začal vyzváňať telefón, volali všetci priatelia a rodina, gratulovali nám. Nečakali sme to, ale verili sme, že ho získa.“
 
Niky Juhaniaková
 
 
 

Vyberte región